História LVN

V nadväznosti na vznik Elektrotechnickej fakulty SVŠT, resp. na jej vyčlenenie z dovtedajšieho Odboru strojno-elektrotechnického inžinierstva v r. 1951, sa v rámci Ústavu elektrických sietí a elektrární začali postupne rozvíjať predmety organicky späté s odborom elektroenergetiky. Intenzívnejší zrod nových, dovtedy na SVŠT neprednášaných disciplín možno však zaznamenať až v šk. roku 1953/54, kedy pod vedením prof. Vávru na Katedre elektroenergetiky vznikla špecializácia "Energetika" a štúdium sa predĺžilo z 8 na 11 semestrov.

Zrod predmetu Technika vysokých napätí možno de facto datovať do šk. roku 1954/55, ale prvé laboratórne cvičenia boli zavedené v obmedzenom rozsahu až o rok. Laboratórium vysokého napätia ako zárodok neskorších laboratórií bolo situované v spojovacej chodbe Katedry elektroenergetiky s plochou 42 m2 na II. poschodí budovy na Vazovovej ulici. Pri zrode predmetu i laboratórií stál vtedajší odborný asistent Ing. František Gábriš, CSc.

Prvé zdroje vysokého napätia - symetrická dvojstupňová kaskáda 300 kV, jednosmerný zdroj 120 kV a ďalšie základné zariadenia, ako vertikálne iskrište priemeru elektród 25 cm, odporové deliče napätia l00 kV, regulačné transformátory a i., boli vyrobené podľa jeho návrhu v skromnej dielni katedry. Vďaka priaznivým názorom a podpore vedenia fakulty bola v roku 1957 získaná najprv čiastočne, potom úplne bývalá tzv. učňovská aula, v podstate kinosála na prízemí budovy a aj jej javiskový priestor so šatňou. Stavebnými úpravami bolo takto vytvorené prvé kryštalizačné jadro, okolo ktorého už bolo možné rozvíjať jednak prístrojové a strojové vybavenie, jednak začať so serióznejšou pedagogickou i vedeckovýskumnou prácou.

Ako prvý väčší zdroj napätia bol dňa l7. 2. 1958 uvedený do prevádzky dvojpásový Van de Graaffov generátor 1500 kV, 260 uA, ktorý bol vyrobený čiastočne tiež na katedre. Na jeseň toho istého roku bol inštalovaný v aule impulzný generátor 1000 kV; 6,25 kJ od firmy TuR Dresden, ktorý znamenal podstatnú zmenu v pedagogickej a výskumnej potencii pracoviska. Spolu s inými pomocnými zariadeniami a prístrojmi vyhotovenými "na mieru" sa dosiahlo, že v šk. roku 1959/60 sa počet laboratórnych cvičení rozšíril na 10, pričom v laboratóriu pracovali samostatne súčasne dve skupiny študentov.

V roku 1961 pribudol ďalší učiteľ do tímu "vysokonapätiarov" - Ing. Ján Zlatovský, v roku 1966 ďalší dvaja pracovníci - Ing. Pavol Šandrik a Ing. Milan Trenčanský, nakoniec v roku 1968 posledný z inžinierskych pracovníkov - Ing. Martin Smieško.

Už od zrodu predmetu Technika vysokých napätí bolo evidentné, že dočasné umiestnenie laboratórií v aule nemôže byť konečným priestorovým riešením. Povereníctvo školstva a kultúry ako hlavný investor preto dňa 4. 8. 1959 vydal Schvaľovací protokol na stavbu Laboratória vysokých napätí (LVN) v areáli SVŠT na Gottwaldovom námestí (dnešné Námestie slobody) s plánovaným ukončením stavby vo IV. štvrťroku 1962 (výnos č. 15339/1959-D-IV/2). Investičná úloha bola vypracovaná do určeného termínu t. j. do 7. 9. 1960. V priebehu rozpracovávania vykonávacieho projektu došlo k zmene lokality stavby do areálu ťažkých laboratórií SVŠT na Trnávke. Zároveň však povereníctvo prestalo existovať. Ujasnenie umiestnenia priestorov LVN na Trnávke a získanie organizácie na vypracovanie dvojstupňovej projektovej dokumentácie trvalo vyše roka. Projekciu postupne odmietli prevziať  Keramoprojekt, Hydroprojekt, Vojenský projektový ústav a až 22. 9. 1961 sa na túto úlohu podujal Stavoprojekt Bratislava s podmienkou, že doc. Gábriš bude viesť práce v častiach vvn technológie, rozvodne 6 a 22 kV, rozvodov nn a vzduchotechniky, ako aj technológie C-bloku. Ďalším problémom bolo nájsť dodávateľa stavby a technológie. Rozhodnutím Krajského združenia národných podnikov stavebníctva zo dňa 7. 3. 1962 boli za dodávateľa stavby Laboratória vysokých napätí určené Pozemné stavby Bratislava s realizáciou stavby  v areáli SVŠT na Technickej ul. v Trnávke.

Súbežne s projektovými prácami sa v predstihu zabezpečovali hlavné technologické zariadenia, ako transformátorová kaskáda 1200 kV, 1500 kVA, kompresorová stanica, výmenníková stanica, mostový žeriav, vzduchotechnika, klimatizácia veľkej skúšobnej haly, akumulátorová stanica, prívod 22 kV kábla a pod. Štúdia LVN bola hotová dňa 7. 5. 1962, vedením fakulty bola schválená 11. 5. 1962 a Rektorát SVŠT limitoval stavbu nákladom 2,95 mil. Kčs okrem technológií.

Úvodný projekt bol ukončený 20. 8. 1964 a dňa 10. 10. 1964 bol schválený Ministerstvom školstva a kultúry v Prahe. Predpokladané investičné náklady boli vyčíslené na 6,804 mil. Kčs, z toho na stavebné náklady 2,712, technológiu 3,631 a ako rezerva 0,065 mil. Kčs. Montážne práce sa predpokladali v hodnote 0,396 mil. Kčs.

Po zdĺhavej stavebnej príprave sa stavať začalo až 20. 11. 1964, stavba bola ukončená prakticky vo februári 1968. Tu treba uviesť, že po celý čas stavby pracovníci oddelenia Techniky vysokých napätí pod vedením doc. Gábriša vykonávali stavebný dozor a operatívne riešili vzniknuté problémy. Montážne práce technologických zariadení prebiehali dvormi smermi - jednak dodávateľskou organizáciou, jednak vlastnými silami. Išlo najmä o inštalovanie diaľkového ovládania, pultov, skúšobných polí vvn, montáž kaskády 1200 kV v spolupráci so závodom TuR Dresden, montáž impulzného generátora, uloženie koľají korónovej kabíny, vvn zdrojov malej skúšobne, miestneho rozhlasu, obvodov oddeľovacieho transformátora 240 kVA a pod. Súčasne v predpolí laboratória staval n. p. Elektrovod stožiare a vodiče 400 kV pokusného vedenia s dĺžkou 330 m a neskôr skúšobné pole na meranie protivibračnej odolnosti lán a prvkov vonkajších vedení vn a vvn.

Kolaudácia budovy sa uskutočnila v dňoch 11. – 18. 3. 1968, fakultou bola budova predbežne prevzatá 3. 4. 1968. V laboratóriu sa prvýkrát dosiahlo napätie 1100 kVef dňa 26. 6. 1968. Vedúcim LVN bol oficiálne menovaný doc. Ing. František Gábriš, CSc.

Ministerstvo školstva a kultúry pridelilo pracovisku, ako novej kapacite v rámci EF SVŠT, 12 pracovných miest - 1 docenta, 2 odb. asistentov, 2 inžinierskych pracovníkov, 4 technických a 3 dielenských pracovníkov + 3 upratovačky. Keďže v čase postupného uvádzania laboratória do prevádzky sa časť II. poschodia javila ako prechodne nevyužitá, pracovisko dočasne prichýlilo do svojich priestorov Laboratórium reléových ochrán a automatík spolu s vyučujúcim - Ing. Mariánom Karaffom. V šk. roku 1968/69 sa už podstatná časť výučby predmetu Technika vysokých napätí presunula z Vazovovej ulice na Trnávku. Medzičasom sme svojpomocne inštalovali ostatné zariadenia a stavali meracie polia pre laboratórne cvičenia tak, že v ďalšom šk. roku prebiehala výučba už v nových priestoroch.

Pod záštitou prof. Ing. Dr. Jozefa Trokana, rektora SVŠT, ktorý od začiatku projekcie a výstavby (ešte vo funkcii prorektora) vynaložil nevšedné úsilie na to, aby sa stavba uskutočnila, bolo dňa 12. 5. 1969 Laboratórium vysokých napätí Elektrotechnickej fakulty slávnostne otvorené. Vedecká rada EF prevzala na svojom slávnostnom zasadaní na Trnávke dňa 20. 5. 1969 pracovisko ako novú, detašovanú zložku Elektrotechnickej fakulty. Podľa štatútu LVN sa pracovisko stalo samostatnou zložkou fakulty podliehajúcou priamo dekanovi fakulty, pričom jej pedagogická činnosť mala byť riadená Katedrou elektroenergetiky. Táto organizačná štruktúra sa potom zachovala až do 1. 3. 1984, kedy sa LVN pričlenilo ku Katedre elektroenergetiky.

Na podporu zámeru, že LVN bolo od svojho zrodu budované a chápané ako jedno zo styčných pracovísk fakulty s praxou, konkrétne s energetickými podnikmi Slovenska, sa dňa 18. 6. 1969 konala v LVN konferencia vedenia fakulty a vedúcich predstaviteľov energetiky, na ktorej bolo pracovisko uvedené do činnosti ako skúšobňa v oblasti vysokonapäťovej techniky pre potreby energetiky Slovenska. Po schválení ústrednými orgánmi (od 1. 8. 1976) bolo Laboratórium vysokých napätí poverené skúšobníckou činnosťou ako Odborová skúšobňa E2 pre Slovensko v rozsahu menovitých napätí skúšaných zariadení 6 - 400 kV. Na základe uznesenia Vlády ČSSR č. 227/1973 a opatrenia FMPE č. 2/1974 a č. 61/1982 získalo pracovisko oprávnenie na skúšobnícku činnosť ako Koncernová skúšobňa E13 (od 28. 3. 1985). Táto činnosť bola zavŕšená získaním osvedčenia o akreditácii pre výkon vysokonapäťových skúšok v rámci Skúšobne Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v r. 2002.

 

Laboratórium vysokých napätí vyvíjalo od svojho otvorenia činnosť v troch hlavných smeroch:

a)   Pedagogická práca v rámci disciplíny Technika vysokých napätí sa uskutočňovala pôvodne vo 4. ročníku odboru Elektroenergetika, neskôr v 3. ročníku odboru Silnoprúdová elektrotechnika. V 5. ročníku zamerania Výroba a rozvod elektrickej energie prebiehali laboratórne merania v disciplíne Ochrany a automatiky v elektrizačnej sústave. Priemerné týždenné využívanie laboratórií sa pohybovalo na úrovni 26 hodín. Okrem priamej výučby pracovalo v LVN 3 - 5 pedagogických a vedeckých pomocných síl, 2 - 3 kolektívy študentov riešiacich úlohy ŠVOČ a 5 - 8 diplomantov. Po prestavbe štúdia na začiatku 90-tych rokov sa kolektív LVN podieľal na výchove elektrotechnických inžinierov v študijnom odbore Elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo (ESI) zabezpečovaním 6 predmetov (Technika vysokých napätí, Vybrané problémy TVN, Skúšobníctvo a diagnostika, Elektrické siete, Izolácie a prepätia, Aplikácie energetického softvéru). Pracovníci LVN sa podieľali aj na výučbe predmetu Silnoprúdové prvky a systémy v základnom štúdiu pre tri študijné odbory (Elektronika, ESI a EMI) a jedného predmetu pre poslucháčov Stavebnej fakulty.

b)   Vedeckovýskumná práca s plným využitím kapacity učiteľov sa rozbehla od r. 1971. Spočiatku sa pracovisko podieľalo na vývoji 400 kV kondenzátorovej priechodky tvrdého typu pre n. p., Kablo - Gumon Bratislava, od roku 1975 sme spolupracovali ako samostatní riešitelia čiastkových úloh štátneho, resp. rezortného plánu výskumu s Výskumným ústavom energetickým (EGÚ) Praha. Výskumné úlohy sa týkali najmä problematiky prenosu elektrickej energie v ČSSR a boli vždy návratne financované. Finančný prínos z tejto spolupráce pre fakultu činil viac ako 1,3 mil. Kčs.

c)   Činnosť pracoviska ako koncernovej skúšobne sa sústreďovala najmä na práce súvisiace s profylaktickými a periodickými skúškami vn a vvn zariadení energetiky Slovenska. Išlo najmä o periodické overovacie merania stavu izolácie hydrogenerátorov, turbogenerátorov a vn motorov priamo na mieste, skúšky vn a vvn prístrojových transformátorov napätia a prúdu, bleskoistiek všetkých typov, priechodiek a izolátorov vn a vvn, ako aj vn a vvn pracovných a ochranných pomôcok. Pracovisko posudzovalo niektoré havárie v rozvodnej sústave, vykonávalo osobitné skúšky a merania podľa potrieb energetiky. Okrem tejto vysokonapäťovej problematiky boli v spolupráci s k. p. Elektrovod Kremnica 8 rokov vykonávané osobitné dlhodobé vibračné skúšky prvkov vedení vvn a na základe výsledkov skúšok boli vyvinuté nové typy rozperiek a svoriek vvn vedení. V rokoch 1983 - 1984 pracovisko spolupracovalo s VEIKI Budapešť na vývoji nových typov lán so zvýšenou protivibračnou odolnosťou pre nové vedenia v MĽR a niektoré arabské krajiny. Boli vykonané tiež osobitné merania rozloženia teplotného poľa vo vvn lanách a prípojniciach pri ich prevádzkovom zaťažení a preťažení prúdmi do 3,5 kA, ako aj mechanické, elektromechanické a vibračné skúšky izolátorov všetkých typov. Treba poznamenať, že vibračné skúšky boli v tom čase vykonávané ako prvé a jediné v rámci RVHP a prakticky v Európe.

 

Súčasná činnosť LVN

Rozvoj LVN sa v súčasnosti zameriava na získavanie projektov s podporou Európskej únie. Táto orientácia by v budúcnosti mohla predstavovať rozšírenie odborného zamerania i efektívnejšie využitie priestorov budovy LVN.

a)   Pedagogika

Kolektív pracovníkov LVN v súčasnosti tvoria dvaja pedagógovia (doc. Ing. Pavol Šandrik, PhD. a Ing. Attila Kment, PhD.), jeden výskumník (Ing. Martin Smieško) a jeden doktorand (Ing. Peter Arnold). Vzhľadom na ich počet je rozsah i dosah činnosti laboratória voči minulosti menší. Pracovníci LVN v súčasnosti prednášajú predmety Technika vysokých napätí  (týždenný rozsah 2-3) pre bakalárske štúdium Elektrotechnika a Diagnostika a expertné systémy (týždenný rozsah 2-2) pre inžinierske štúdium Elektroenergetika. Nosným predmetom je povinný predmet Technika vysokých napätí a jej aplikácie vo výrobných a rozvodných zariadeniach. Teoreticko-praktické zameranie oboch zabezpečovaných  predmetov je dopĺňané výrazným podielom laboratórnych cvičení v priestoroch LVN a je faktom, že i priestorová odlúčenosť od fakulty a internátov nemá vplyv na počet študentov, ktorí si tieto predmety volia. Problematika, ktorá je spätá s prevádzkou elektroenergetického systému, poskytuje veľa tém, ktoré študenti riešia v rámci bakalárskych i diplomových projektov formou praktickej laboratórnej práce.

b)   Vedeckovýskumná práca

Pracovníci kolektívu LVN sú zapojení do riešenia grantového projektov v rámci KEE. Zameranie tejto činnosti je venované zvyšovaniu spoľahlivosti elektroenergetických zariadení formou diagnostiky vysokonapäťovej izolácie. Tejto činnosti sa kolektív LVN venuje dlhodobo a na základe spolupráce s praxou bola vybudovaná rozsiahla databáza diagnostických meraní, ktorá je základom pre vedeckovýskumnú prácu. Značná pozornosť je venovaná zabezpečeniu metrológie vysokých napätí.

c)   Spolupráca s elektroenergetickou prevádzkou

Zabudované zariadenia a prístrojové vybavenie laboratória sa využíva na žiadanú skúšobnícku činnosť. Táto činnosť vyplýva z akreditácie Laboratória vysokých napätí ako vysokonapäťovej skúšobne a jej začlenenia do akreditovanej Skúšobne FEI. Ďalšie využitie zariadení a prístrojového vybavenia a ľudského činiteľa je zamerané na praktickú diagnostiku vysokonapäťovej izolácie. Praktická diagnostika sa vykonáva na vn generátoroch a vn pohonoch priamo v prevádzkach Slovenských elektrární, a. s., a Slovnaft, a. s. Rozvoju diagnostiky je venovaná spolupráca s diagnostickými strediskami Vodných elektrární Trenčín a Atómových elektrární Jaslovské Bohunice. Príležitostne sa riešia aj aktuálne problémy vzniknuté v prevádzke distribučných sietí formou posudkov a expertíz, ktoré sú potrebné pri haváriach hlavne izolačných prvkov.

 


Aktuality


Fotogaléria

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑